continuum
význam slovného spojenia „stereotypný život“ je každému všeobecne známy, čiže nie je potrebné jeho ďalšie priblíženie. je však potrebná definícia
konkrétneho stereotypného správania. myslím, že každý jedinec v tejto spoločnosti si minimálne raz za život uvedomí svoju neautentickosť, neoriginaitu; má pocit fádnosti každodenného života, v „umeleckom prostredí“ o to viac. za zmienku stojí jeho repetitívnosť v rámci života jednotlivca, ktorá je určitým spôsobom komická prihliadnuc na podstatu stereotypného správania.
Ak si jedinec pripustí myšlienku, že jeho život je stereotypný, že žije obyčajný; fádny život, ak nadobudne pocit, že nerobí nič rozdielne ako sedem miliárd ďalších ľudí na tejto planéte, ak získa pocit žitia v „loope“, ak si myslí, že jeho život je životom ostatných; potom logickým krokom, je premiestnenie predmetu denného užitia do verejného priestoru. tento proces, kedy sa predmet denného užitia stáva vecou verejnou, je akousi metaforou ku správaniu jednotlivca ktorý si je vedomý tohto svojho problému a väčšinou je jeho prvým krokom „sprivatizovanie“ svojich návykov, snaha o odlíšenie sa od ostatných jedincov. snaha dávať svoje návyky a každodenné rutiny takzvane všanc.
tak, ako prvým krokom k odpútaniu sa od stereotypného života býva u väčšiny používanie sociálnych sietí (Facebook, Instagram) pridávanie príbehov o tých najzákladnejších činnostiach, tak aj táto práca má rovnaký zámer. Jej funkciou nemá byť komplexné riešenie daného problému, má byť prvým vizuálnym odrazovým mostíkom pre uvedomenie si špecifickosti výberu konkrétnych akcií, pomocou ktorých každý jedinec pristupuje ku každodenným činnostiam ako je skladanie oblečenia, spôsob sedenia, špecifický výber hudby pri práci.
Ak si teda jedinec začlenený do spoločnosti prizná, uvedomí nadobudnutie tohto pocitu, táto práca by mala byť preň ideálnym spôsobom uvedomenia si, že každý jedinec podobný psychický stav mysle zažil, a nejako sa s ním vysporiadal. Častokrát si jedinec ktorý tento stav prežíva nedokáže pripustiť vzniknutý problém, respektíve nie je schopný si priznať svoju jedinečnosť. vybral som päť základných ľudských činností, ktoré sú vykonávané na dennej báze, za použitia predmetov denného užitia. zároveň sa snažím vizuálny jazyk tejto práce prispôsobiť tak, aby bol divákovi zjavný už vyššie spomenutý účel „spúšťača reťazca myšlienkových pochodov“. ak teda zaznamenávam
predmety denného užitia, je potrebné, aby bola zrejmá neprirodzenosť daného predmetu situovaného do konkrétneho priestoru a tiež aby bola zreteľná jeho funkcia a výrazovosť.
